Ernest Hemingway

Starec a more
1952 – novela – dostal za ňu Nobelovu cenu
Hemingway: „Oceán si zaslúži, aby sa o ňom písalo tak isto ako o človeku.“
Santiago je rybár. Monolino, malý chlapec, s ním rybárči až pokiaľ mu to rodičia nezakážu. Santiagovi sa na pobreží nedarí, a tak odíde ďalej na more. Na návnadu chytí rybu, ktorá ho ťahá ďaleko do oceánu. Zvádza s ňou boj, ale uloví ju. Na spiatočnej ceste ho napadnú žraloky. Bojuje s nimi, on prežije, ale zožerú mu rybu. Zdrvený, unavený a sklamaný sa vráti domov. Znova si sľubuje rybárčenie s Monolinom. Na konci leží na posteli a sníva sa mu o levoch (kedysi bol v Afrike). Šťastné spomienky evokujú to šťastnejší koniec.
Vzťah k téze
boj človeka a prírody -zaoberá sa otázkou, či môžeme zabiť
Santiago – je veľmi starý a vyziabnutý, všetko je na ňom už staré – len oči s farbou mora sú ešte nepokorené
človek, ktorý sa len tak ľahko nevzdáva – silný, odvážny, ale aj pokorný človek
pokora a hrdosť odvaha a sila; naučil sa spoliehať na seba
rešpektuje more i keď sa ho nebojí – je úzko spätý s prírodou
priateľský – viac ako jedlo a voda mu na mori chýba chlapec – priateľ (kritik: „Na mori mu najviac chýba nie dúšok sladkej vody, alebo kus mäsa, ale ľudský hlas.“)
nezlomný človek – síce je na konci sklamaný, ale nevzdáva sa, baží po živote, nechce odísť (zomrieť)
prirovnáva more k žene, ktorá…„alebo pociťuje k človeku veľkú náklonnosť, alebo mu ju odopiera, a ak aj hýri a zahadzuje sa, tak len preto, že raz už je taká.“ – nevie však, čo môže od mora čakať
stotožňuje sa s prírodou, ktorá má svoje zákony a pravidlá
„Vďaka bohu, ryby nie sú až také inteligentné ako my, ktorí ich zabíjame. Aj keď sú oveľa šľachetnejšie a schopnejšie.“
„Rybu si neskolil iba preto, aby si mal bna živobytie, ani preto, aby si ju ako potravu predal, pomyslel si. Skolil si ju zhrdosti a preto, že si rybárom. Ty si ju miloval živú, ale aj teraz ju miluješ. A ke)d niekoho milujeme, nie je hriech siahať mu na život? A čo ak je to ešte niečo horšie?“
nielen o vzťahu človeka a prírody, ale aj priateľstva a zabíjania
má človek právo zabiť ak nezískava potravu pre svoje prežitie? – je masový rybolov etický? – neubližuje prírode, s ktorej pochádzame?
starec nakoniec však zvíťazil: „Veď človeka nestvorili pre prehry. Možno ho zahubiť, ale nie poraziť.“
nachádzajú sa tu dialógy s vtákmi, rybou, žralokmi – starca a prírody

                                                „Lepšie je žiť postojačky ako žiť poležiačky.“