William Shakespeare

Životopis a tvorba
humanizmus – renesancia
pochádza z chudobnej rodiny-už v mladom veku sa v Londýne stretá s dramatikmi – alžbetínske divadlo
dramatik, herec, básnik, riaditeľ div. spol. Globe
jeho hry nenesú znaky antickej osudovosti – všetko záleží na postavách
komédie Sen noci svätojánskej, Skrotenie zlej ženy, Veľa kriku pre nič, Veselé panie z Windsoru
tragédie Rómeo a Júlia, Hamlet, Kráľ Lear, Othello, Macbeth
historické drámy Henrich VI, Richard III., Július Caesar
Hamlet
Nevie sa vysporiadať so smrťou otca. Snaží sa však opäť zaradiť do života.. Na dánsky trón nastupuje jeho strýko Claudius, ktorý sa dokonca aj ožení za Hamletovu matku. Tu Hamlet zistí, že vrahom jeho otca je Claudius. Je z toho nešťastný a rozhodne sa otca pomstiť. Pre svoj čin však potrebuje dôkaz a čas. Rozhodne sa predstierať šialenstvo. Na hrad prichádzajú priatelia a známi, aby pomohli zistiť, či je princ skutočne šialený. Nakoniec sa Hamlet pomstí, ale pritom umierajú jeho blízki, milá Ofélia, mama, brat a nakoniec i Hamlet sám.
„Tragédia ubitej spravodlivosti a jej znovunastolenia.“
inšpirácia dánskou kronikou
rôznorodosť postáv – nie sú čierno – biele, ale hlboko citovo rozvité
narúša jednotu času, miesta a deja
konflikt čistej ľudskosti a dobra s podlosťou a zlom
hrdina vášnivomiluje život
ostrý protiklad myšlienok a citov – radšej zomrieť ako žiť v nespravodlivosti a vzdať sa vznešených ideálov (humanizmu a renesancie)
Vzťah k téze
Hamlet verí vo veľké myšlienky a čisté ľudské vzťahy – drsná realita v ňom vyvoláva sklamanie a pesimizmus
monológy o zmysle života (byť, či nebyť – to je otázka, byť pasívny, alebo bojovať za spravodlivosť a teda pomstiť otca?) – má sa zbaviť starostí, alebo zachovať česť?
spoločensky vnútorný a medziľudský rozpor – nechce sa dať ovplyvniť: prirovnáva sa k lutne – nedokážu na ňom hrať, len ho rozladiť
komplikovaná povaha, sebakritický; melancholický – osamelý; veľmi ušľachtilý, nie zákerný: „A prečo vlastne nenastúpil na dánsky trón mladý Hamlet? Túto otázku si predovšetkým kládol Horatio. Bol princovým spolužiakom na štúdiách a jeho úprimným priateľom. Poznal ho teda najlepšie. Oceňoval Hamletovu ušľachtilú, vzácne citlivú povahu a úprimné srdce ako všetok ľud dánsky a vážil si jeho hĺbavého ducha, vtipné postrehy a úsudky, ku ktorým sa viazali aj uhladenosť gavaliera, vznešenosť naozaj kráľovská.“
zamýšľa sa nad svetom láskou, človekom – je skeptik
miluje Oféliu, ale nevie to dať najavo; je podozrievavý; keď zistí, že Oféliu chcú použiť, aby zistila, či je blázon. zrúti sa mu svet
nastrčia na neho priateľov -chcú ho poslať preč, aby nič nezistil -ďalšie sklamanie
„Čo je teda láska, vernosť, česť a múdrosť? Čo je život? Čo je svet? Trápny, plytký, planý bezúčelný svet? Nepletá záhrada to je, kde vyrastá burina a neužitočné rastlinstvo!“ (matkin vydaj mesiac po otcovej smrti)
„Aké majstrovské dielo je človek! Aký vznešený rozumom! Aký neobmedzený schopnosťami! Zostrojením a úkonmi, aký zázrak! A predsa – čím je pre mňa táto umocnina prachu?“ (svet je iný ako sa zdá)
„Byť vskutku veľkým znamená nevzbúriť sa bez príčiny, lež veľkoryso o steblo sa biť ak ide o česť!“
„Než každá myšlienka sa na krv zmení, myšlienka bez krvi už nemá ceny.“ (moment, keď sa Hamlet rozhodne konať)
racionálne zvažuje – nekoná len prostredníctvom citov
rozhoduje sa medzi troma možnosťami
keby sa zabil, situácia v krajine by sa nevyriešila, zlo by nebolo potrestané –zbabelosť
neurobí nič –pasivita
pomstí otca – zmení myšlienky na skutky
z muža slov sa mení na muža činov – víťazí u neho česť a spravodlivosť
motív lebky: všetko je pominuteľné, kedysi aj lebka mala jazyk a spievala, avšak po smrti ostane len telesná schránka, z ktorej nikto nevyčíta, kto bol ten človek, či bol dobrý, alebo nie:„teraz si ho vzala grófka červiaková!“
Záver
harmonický – kráľova vražda bola potrestaná; harmónia Hamletovej osobnosti, jeho ideály sú pevné a nemenné, a tak je za ne ochotný zomrieť -všetci sa od Horatia dozvedia pravdu o smrti kráľa – Hamlet konal v mene česti
nastupuje nový kráľ -znovunastolenie morálky